reklama

1037 +

Páči sa mi číslo 1037, je také pozitívne, no dôvod prečo sa stalo menom tohto článku je iný. Tisíc tridsaťsedmička v tomto prípade symbolizuje počet zachránených korýtok riečnych z odrezanej časti Detvianskeho potoka, ktorá sa má zasypať kvôli výstavbe napojenia na stávajúci úsek rýchlostnej cesty R2. Ostatné dva týždne som totiž využil všetok voľný čas a chodil do už mŕtveho ramena potoka vyťahovať korýtka, pritom som sa dal zachraňovať aj raky riečne a ryby, ktorých ostalo na plytčinách a v hlbočinách niekoľko desiatok tisíc a ktoré boli neustále atakované kačkami, kormoránmi, potkanmi a vydrami.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Samotný odchyt korýtok bol do značnej miery limitovaný hĺbkou a zakalením vody, koniec koncov aj za bežných podmienok sa korýtka dajú nájsť na lokalitách kde žijú iba veľmi ťažko. Bol som nútený používať hmat namiesto očí a snažiť sa nahmatať korýtka na dne medzi štrkom a kameňmi, často vo vode hlbokej okolo 30-40 cm tz., že som mal ruky čoskoro skrehnuté, pretože voda bola skutočne studená.

Unio crassus Philipsson, 1788 Bivalvia, Detviansky potok 2014
Unio crassus Philipsson, 1788 Bivalvia, Detviansky potok 2014 (zdroj: Ferdo Mravec)

Ako som už spomenul, prekvapilo ma, že na tak krátkom úseku potoka je, tak veľké množstvo rýb a rakov. Môj odhad je, že v mŕtvom ramene potoka plávalo okolo 40 tisíc rýb a minimálne dvetisíc rakov riečnych. Viac než 50% rybej osádky tvorili jalce maloúste, zvyšné percentá boli rozdelené medzi jalce hlavaté, hrúzy škvrnité, čereble pestré a plosky pásavé, čo boli rybky o ktorých existencii som vôbec nevedel, a najmä som ich nepoznal. Potešila ma prítomnosť slížov severných, ktoré obľubujú prúdiace úseky podhorských potokov. Najviac ma však prekvapila prítomnosť úhorov európskych, na ktoré som narazil dva dni po sebe, na okraji jednej z hlbočín (neskôr sa ich podarilo rybárom odchytiť). Prekvapením bola tiež neprítomnosť plotice obyčajnej, čo prekvapilo aj starých rybárov pri odchyte a transfére rýb z hlbočín pôvodného koryta potoka do nového koryta. Pokiaľ viem, tak sa podarilo odchytiť iba dve plotice obyčajné, z toho jednu som videl na vlastné oči v sobotu, keď robili výlov miestny rybári. Plotice boli pravdepodobne nahradené v ichtiocenóze ploskou pásavou, ktorá má podobné potravné a stanovištné preferencie ako plotica. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Plotica obyčajná (ľudovo červenoočka). Jedným z charakteristických rozlišovacích znakov plotíc od iných druhov rýb sú výrazne červene sfarbené oči, no treba dodať, že to tak nemusí byť pri každom jedincovi tejto kedysi bežnej ryby. Ďalším dôležitým rozlišovacím znakom pre určenie tohto druhu je poloha brušných plutiev, ktorých základne sa nachádzajú pod prvým lúčom chrbtovej plutvy.
Plotica obyčajná (ľudovo červenoočka). Jedným z charakteristických rozlišovacích znakov plotíc od iných druhov rýb sú výrazne červene sfarbené oči, no treba dodať, že to tak nemusí byť pri každom jedincovi tejto kedysi bežnej ryby. Ďalším dôležitým rozlišovacím znakom pre určenie tohto druhu je poloha brušných plutiev, ktorých základne sa nachádzajú pod prvým lúčom chrbtovej plutvy. (zdroj: (www.chytej.cz/atlas-ryb))
Ploska pásavá. Jedná sa o malú rybku dorastajúcu do dĺžky 15 cm. Môžeme si ju pomýliť s beličkou, či ploticou, no je dobre rozlíšiteľná na základe bočnej čiary(viď foto), ktorá je ohraničená z vrchnej a spodnej strany tmavými škvrnkami/čiarkami. Ploska uprednostňuje vody s rýchlejším tokom.
Ploska pásavá. Jedná sa o malú rybku dorastajúcu do dĺžky 15 cm. Môžeme si ju pomýliť s beličkou, či ploticou, no je dobre rozlíšiteľná na základe bočnej čiary(viď foto), ktorá je ohraničená z vrchnej a spodnej strany tmavými škvrnkami/čiarkami. Ploska uprednostňuje vody s rýchlejším tokom.  (zdroj: Ferdo Mravec)
Moja obľúbená rybka, hoc neviem ani prečo. Na tejto fotke je hrúz škvrnitý, hoci na našom území žijú aj ďalšie tri druhy hrúzov, pričom sa dosť ťažko rozlišujú. Jedným zo základných rozlišovacích znakov medzi jednotlivými druhmi je počet lúčov/škvŕn na chrbtovej a chvostovej plutve, hrúz škvrnitý ich má najviac a sú nerovnomerne rozložené tz nie sú v jednej línii (vid foto). Hrúzy sa najčastejšie zdržiavajú pri dne vodného toku
Moja obľúbená rybka, hoc neviem ani prečo. Na tejto fotke je hrúz škvrnitý, hoci na našom území žijú aj ďalšie tri druhy hrúzov, pričom sa dosť ťažko rozlišujú. Jedným zo základných rozlišovacích znakov medzi jednotlivými druhmi je počet lúčov/škvŕn na chrbtovej a chvostovej plutve, hrúz škvrnitý ich má najviac a sú nerovnomerne rozložené tz nie sú v jednej línii (vid foto). Hrúzy sa najčastejšie zdržiavajú pri dne vodného toku  (zdroj: Ferdo Mravec)

Pri presune rýb, rakov a lastúrnikov, by sme sa mali riadiť určitými pravidlami, tak aby sme zamedzili zbytočnému úhynu pri následnom transfére na novú náhradnú lokalitu, ktorá by vždy mala čo najviac zodpovedať ekologickými (rýchlosť prúdenia vody, dnový substrát, kvalita vody, vegetácia) podmienkami pôvodnej lokalite presúvaných živočíchov. V prípade presúvania rýb zo stojacej vody v ktorej boli tieto už niekoľko dní či týždňov, by sme mali odchytené ryby ponechať aspoň na pol hodinu v nádobe/vedre s vodou, ktorú sme nabrali z potoka a teda zo zdroja tečúcej vody a až následne ich vypustíme do potoka. Takto sa predchádza tomu, aby ryby nedostali kyslíkový šok a neuhynuli. Najväčšie nároky na obsah rozpusteného kyslíka vo vode majú pstruhy a raky, ktoré vydržia v stojatej/stagnujúcej vode iba niekoľko dní. V tomto konkrétnom prípade z rybej osádky znášali najhoršie nedostatok kyslíka vo vode hrúzy škvrnité z ktorých pri presune niekoľko jedincov uhynulo, tak isto aj v hlbočinách na odrezanom úseku potoka z ktorého sa transfér robil. Naproti tomu jalce sú na množstvo kyslíka vo vode nenáročné a vydržia relatívne dlho aj v stojatej vode. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Akvarko
Akvarko (zdroj: Ferdo Mravec)
Pri odobratí lastúrnika z najčastejšie bahnitého až piesčitého substrátu by sa mal lastúrnik očistiť od nečistôt a položiť do vedra alebo nádoby bez vody (viď foto). Lastúrniky sú schopné vydržať bez vody aj niekoľko dní, takže sa môžu prepravovať aj na väčšie vzdialenosti, bez toho, že by sme sa zaťažovali prácou s vodou, no treba dbať na správne uloženie lastúrnika (viď foto). Vo vedre by nikdy nemalo byť na seba naukladané väčšie množstvo lastúrnikov (viacej než tri vrstvy). Lastúrniky by sa mali prekladať vždy do rovnakých alebo aspon podobných podmienok(substrát, prúdenie vody) než z akých sa odobrali. Lastúrniky by sme mali na novom mieste vždy pozapichovať do substrátu ich prednou stranou , tak aby trčala von zadná strana v ktorej sú umiestnené príjmací a vylučovací otvor. Pri rozmiestňovaní treba dbať na to, aby boli lastúrniky zoskupené pospolu a nie jednotlivo.
Pri odobratí lastúrnika z najčastejšie bahnitého až piesčitého substrátu by sa mal lastúrnik očistiť od nečistôt a položiť do vedra alebo nádoby bez vody (viď foto). Lastúrniky sú schopné vydržať bez vody aj niekoľko dní, takže sa môžu prepravovať aj na väčšie vzdialenosti, bez toho, že by sme sa zaťažovali prácou s vodou, no treba dbať na správne uloženie lastúrnika (viď foto). Vo vedre by nikdy nemalo byť na seba naukladané väčšie množstvo lastúrnikov (viacej než tri vrstvy). Lastúrniky by sa mali prekladať vždy do rovnakých alebo aspon podobných podmienok(substrát, prúdenie vody) než z akých sa odobrali. Lastúrniky by sme mali na novom mieste vždy pozapichovať do substrátu ich prednou stranou , tak aby trčala von zadná strana v ktorej sú umiestnené príjmací a vylučovací otvor. Pri rozmiestňovaní treba dbať na to, aby boli lastúrniky zoskupené pospolu a nie jednotlivo.  (zdroj: Ferdo Mravec)
Na lastúrach Unio crassus/korýtok riečnych sa často stretneme s nárastami, ich pôvod a význam pre korýtka nie je objasnený. Vie sa, že ich vytvárajú larvy rôznych vodných bezstavovcov ako sú napr. potočníky. Rovnako sa na okrajoch lastúr môžeme stretnúť s akýmisi malými bodkami ktorých býva spravidla väčšie množstvo, jedná sa o živé organizmy no zatiaľ som nič konkrétne o nich nezistil..
Na lastúrach Unio crassus/korýtok riečnych sa často stretneme s nárastami, ich pôvod a význam pre korýtka nie je objasnený. Vie sa, že ich vytvárajú larvy rôznych vodných bezstavovcov ako sú napr. potočníky. Rovnako sa na okrajoch lastúr môžeme stretnúť s akýmisi malými bodkami ktorých býva spravidla väčšie množstvo, jedná sa o živé organizmy no zatiaľ som nič konkrétne o nich nezistil..  (zdroj: Ferdo Mravec)
Od tohto miesta je vybudované nové koryto Detvianskeho potoka o dĺžke asi 350 m, po ktorých sa napája znova na pôvodné koryto. Na pravej strane fotky je pôvodné koryto potoka s brehovou vegetáciou. Lúka medzi pôvodným  a novo-vytvoreným korytom tvorí tzv. inundačné územie/zónu ktorá je určená na vylievanie nadmerných prietokov a následné vsakovanie vody. Je to veľmi dôležité z pohľadu mikroklímy a spodných vôd.
Od tohto miesta je vybudované nové koryto Detvianskeho potoka o dĺžke asi 350 m, po ktorých sa napája znova na pôvodné koryto. Na pravej strane fotky je pôvodné koryto potoka s brehovou vegetáciou. Lúka medzi pôvodným a novo-vytvoreným korytom tvorí tzv. inundačné územie/zónu ktorá je určená na vylievanie nadmerných prietokov a následné vsakovanie vody. Je to veľmi dôležité z pohľadu mikroklímy a spodných vôd.  (zdroj: ferdo)
Na tomto mieste sa prehradilo pôvodné koryto potoka a voda sa odklonila do nového koryta, hneď pod hrádzou zostala hlbočina plná kalnej vody. Na prvý pohľad nič moc, no v tej vode boli tisícky rýb, niekoľko desiatok rakov a cez päťsto korýtok riečnych.
Na tomto mieste sa prehradilo pôvodné koryto potoka a voda sa odklonila do nového koryta, hneď pod hrádzou zostala hlbočina plná kalnej vody. Na prvý pohľad nič moc, no v tej vode boli tisícky rýb, niekoľko desiatok rakov a cez päťsto korýtok riečnych.  (zdroj: ferdo)

Keď som si prvý raz pomaly prešiel odrezaný úsek toku ( po tom ako opadla voda), tak som ostal naozaj prekvapený množstvom rýb, ktoré plávali v mlákach a na kraji hlbočín. A však dalo sa to čakať, keďže tá časť Detvianskeho potoka nebola ešte vodohospodársky zregulovaná, na rozdiel od zvyšku toku. To znamená, že na nej ostali zachované meandre, ktoré spomaľujú odtok vody, hlbočiny ktoré slúžia ako útočiská v čase sucha, a podmyté brehy, ktoré slúžia ako úkryt, aj ako priestor na ochladenie(najmä v lete) zvierat, ktoré žijú vo vode. Najdôležitejšie však bolo, že na tomto úseku potoka bola zachovaná heterogenita / rôznorodosť dna toku, pretože tá je kľúčová najmä pre rozmnožovanie, zimovanie, samotný život rýb, lastúrnikov a mnohých iných živočíchov. Síce je to len môj veľmi hrubí odhad ale predpokladám, že na 300 metrov dlhom úseku potoka žilo okolo 40 000 rýb, do 2000 rakov a okolo 1800 korýtok riečnych. Z tohto počtu sa podarilo zachrániť a preniesť cca 25 000 rýb, cez 100 rakov riečnych a 1335 korýtok. Postarali sa o to rybári zo SRZ aj z miestnej organizácie v Detve a pracovníci Štátnej ochrany prírody, a ja. Aby som nezabudol, vďaka patrí aj človeku vykonávajúcemu stavebný dozor a pracovníkom zhotoviteľa stavby, ktorí sa tiež snažili o to, aby sa zachránilo čo najviac živočíchov ale aj časť z už odpísaného nezregulovaného- prirodzeného vodného toku s brehovými porastami, ktoré sú pre nás veľmi dôležité, no to je na samostatný článok.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Korýtko riečne je kriticky ohrozený druh sladkovodného lastúrnika, jeho spoločenská hodnota je 140 Euro. V niektorých krajinách EU sa na jeho prinavrátenie do voľnej prírody vynakladajú značné prostriedky. Tiež sa na jeho ochranu môžu vyhlasovať Naturovské chránené územia. 

Rak riečny je ohrozený druh sladkovodného kôrovca, jeho spoločenská hodnota je 60 Euro.

Peter Gáborík

Peter Gáborík

Bloger 
  • Počet článkov:  57
  •  | 
  • Páči sa:  2x

"Žijeme vo zvláštnych časoch, kedy mladí i starí sú vzdelávaní v klamstve a ten, kto sa odváži hovoriť pravdu, je nazývaný šialencom či bláznom." Platón, 320 pr.n.l. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu