Aj sa tak stalo. Po asi desiatich kilometroch ktoré som prešiel na biku som sa ocitol na mieste kde sa to hemžilo krásnymi slečnami Fritillaria meleagris. Bol som úplne zmetený z toľkých krásnych slečien na jednom mieste ale na šťastie to netrvalo dlho, pretože po chvíli sa ma jedna ujala a začala rozprávať. Bol to smutný príbeh. Príbeh o tom ako ľud Fritilárie už vyše storočia prenasleduje a masakruje vodohospodársky poľnohospodár spolu so svojim kamarátom betonárskym železničiarom.
Začalo to intenzifikáciou poľnohospodárstva a odvodňovaním krajiny
Pred sto rokmi obývali rodiny Fritillarie meleagris väčšinu územia Slovenska, zväčša sa sústreďovali v blízkosti riek a potokov kde mali dobré podmienky pre život. A však lokality na ktorých žili boli zaujímavé aj pre ľudí. Kvalitná pôda na relatívne rovnej ploche s blízkosťou vody na zavlažovanie poľnohospodárskych plodín nenechala ľudí v nečinnosti. Potom prišli komunisti a začali sceľovať pozemky, odvodňovať polia na ktorých bola vysoká hladina spodnej vody. Začali sa budovať a rozširovať cesty a železnica a to všetko prevažne v údoliach, a kotlinách okolo väčších či menších riek. Najhoršie však bolo, že sa začali používať v poľnohospodárstve jedovaté chemikálie ktoré otrávili takmer všetko živé. Behom polstoročia sa z obrovských populácií Fritillarie meleagris stali malé mikropopulácie živoriace na malých ostrovčekoch-lúkach ktoré neboli až tak intenzívne využité ľuďmi ako okolitá krajina.
autor: Miroslav Lukčo
V roku 1989 prišla nežná revolúcia, nastali spoločenské zmeny ktoré zapríčinili úpadok poľnohospodárstva a priemyslu, zastavili sa všetky veľké investičné projekty ako budovanie diaľnic či priehrad. Na chvíľu sa uľavilo aj populáciám Fritillarie meleagris, no bola to iba chvíľková úľava. Veľké investičné a stavebné projekty sa znova rozbehli a čo čert nechcel do cesty sa im postavili (zase nechtiac) posledné zbytky populácií Fritilarie meleagris. Tak je tomu aj s dvomi populáciami Fritilárií ktoré poznám ja.. Jednu chcú zaplaviť vodami priehrady Slatinka, druhá uviazne v obkľúčení rýchlostnej cesty, železnice a cesty prvej triedy.
Tento príbeh je o korunkovke strakatej, jednej z približne 2500 cievnatých rastlín žijúcich na území Slovenska, pričom takmer polovica z nich sa stáva ohrozenými a pokiaľ nechceme aby zmizli musíme začať uvažovať o tom ako ich zachováme. Pretože možno niekedy v budúcnosti pomôžu práve ony nám.